Protaras, Cyprus – práca v hoteli, leto 2018
Ahoj, všetci,
po ôsmich dňoch v práci mám prvý deň voľna, tak som sa rozhodol napísať vám správu o tom, ako sa mi tu darí. Najdôležitejšie veci na začiatok. Mám sa dobre a zatiaľ sa mi tu páči. Podarilo sa mi rýchlo aklimatizovať, adaptovať a socializovať, za čo som rád. Veď som cestoval úplne sám, išiel som do neznámeho prostredia a nikoho som tu nepoznal. Ale aby sme si to ujasnili.
Let bol absolútne bezproblémový, užil som si ho. Koniec koncov, letel som po 10 rokoch, takže som sa tešil aj na tento zážitok. Prekvapilo ma, že v lietadle sa podávalo jedlo, a to ako na ceste z Prahy do Atén, tak aj z Atén do Larnaky. Myslel som si, že v Európe sa to už nepraktizuje. Všetko som teda zvládol a až na malé meškanie letu z Atén do Larnaky prebehlo všetko hladko. Menší problém nastal na letisku v Larnake, ktoré je v porovnaní s Prahou a Aténami naozaj malé. Mal ma tam čakať manažér hotela a odviezť ma do Protarasu. Nakoniec som tam zostal visieť hodinu a pol a nemal som z toho veľmi dobrý pocit. O to viac, keď manažér celú cestu telefonoval, nejavil o mňa veľký záujem a nič poriadne nepovedal. Potom ma len vysadil v našom byte a povedal mi, aby som bola pripravená na druhý deň o ôsmej a že ma vyzdvihne iný manažér.
Na toho som vo štvrtok ráno čakala „len“ pol hodiny, čím sa definitívne naplnila moja predstava o južanskej laxnosti. Vždy, keď tu potrebujem niečo urobiť, najčastejšou odpoveďou je neskôr alebo zajtra. Vždy je potrebná trpezlivosť a pokoj, aby sa veci nakoniec urobili. V prvý deň v práci ma doslova hodili do vody a nechali plávať… Takže plánované školenie, ktoré mám v zmluve, sa vôbec nekonalo a ja som začala s 15-hodinovou zmenou. Spätne to však hodnotím pozitívne, pretože za tri dni v práci som sa všetko naučil a viem, čo mám robiť.
Práca ma baví. Hotel BI je štvorhviezdičkový a otvorili ho v apríli tohto roku. Podľa toho, čo mi povedali kolegovia, na začiatku bol vo všetkom zmätok, mali nedostatok personálu a aj teraz sa to prejavuje v riadení, organizácii, vytváraní zmien na ďalší týždeň atď. Každopádne pracujem v príjemnom prostredí, uvidíte sami. Hotel je all inclusive a formou bufetu. Takže my ako čašníci vôbec nepodávame jedlo. Nosíme hosťom nápoje, zbierame zo stolov, pripravujeme stôl pre ďalšieho atď. Keďže v hoteli je teraz ubytovaných 300 hostí, je to dosť rýchle a je to veľa o tých prípravách. Keď sa skončia raňajky, treba pripraviť obedy a potom večeru. Okrem prestávok na jedlo sa prakticky nedá zastaviť. Mne to však vyhovuje. Zmeny ubiehajú rýchlo a týždeň a niečo ubehol ako nič. Aj keď mám pocit, že dni sú dlhé, som tu oveľa dlhšie.
Jedna zaujímavá vec. Počas jednej zmeny, vrátane cesty domov, som za jeden deň prešiel 25 km.
Teraz kolegovia, spolubývajúci a ubytovanie. Čašníci sú z polovice miestni a z polovice ostatní. Všetci však hovoria slušne anglicky, takže si jazyk precvičujem každý deň a už cítim mierny posun. S nikým som nemal najmenší problém, sú to väčšinou mladí ľudia a je to naozaj medzinárodný tím. Okrem miestnych tam boli ešte dvaja Česi, ale tí dnes, žiaľ, odišli. Na začiatku mi však veľmi pomohli, najmä psychicky. Potom tam bol Slovák, Estónec, Brit, Chorvát, Maďar, dvaja Gréci a dvaja Česi. Nebývame priamo v hoteli, ale do práce dochádzame 10 minút autobusom z dediny Pernera. Takéto ubytovanie som nečakal. Máme spoločnú kuchyňu, dve kúpeľne, posedenie vonku. Je to fajn a celkovo sa tu nemám na čo sťažovať, aj keď niekedy to nie je jednoduché a samozrejme sa mi cnie za domovom. Ale s tým som do toho išiel.
Ako poslednú vec v tejto správe by som chcel spomenúť dve veci, na ktoré si tu nemôžem zvyknúť, alebo ktoré ma prekvapili. Prvou je, že na Cypre sa jazdí vľavo. Je to zvláštne, keďže na to nie som zvyknutý. Druhá vec je počet Rusov, ktorí tu žijú. Dokonca aj náš hotel je asi zo 60 % obsadený ruskými hosťami. Len im veľmi nerozumiem. Nie je to jazykom, ale náladou. Sú tu na dovolenke a celý čas sú mrzutí. Neusmievajú sa. O to príjemnejšie je, keď sú tu napríklad Česi alebo Slováci, ktorí vám úsmev opätujú, rozprávajú sa s vami. Chodí sem aj dosť Britov alebo Nemcov.
To sú moje doterajšie postrehy. Dúfam, že sa tu budete mať všetci dobre. Posielam aj nejaké fotky a dúfam, že som vás touto správou potešil.
Ondra
