Práca v USA, Connecticut – Camp America
Dobrý deň,
po výmennom pobyte v Japonsku som hľadal miesto, kam by som mohol ísť ďalej. Nájsť si prácu na čiastočný úväzok v Českej republike nie je a nikdy nebol problém, ale po skončení štúdia som chcel skúsiť niečo nové, zaujímavejšie. Pôvodne som plánoval ísť pracovať niekde do Ázie na farmy, ale to nebolo možné kvôli pandemickej situácii. A na začiatku školského roka, keď bolo treba začať plánovať, som sa vybral na Gaudeamus do Brna, kde som práve narazil na stánok s ponukou letného tábora, takže som sa nakoniec rozhodol pre leto strávené na opačnej strane, ako som pôvodne plánoval, ale nevedel som, čo ma v USA čaká.
Prihlásenie do tábora a vybavenie pobytu mi prišlo veľmi jednoduché a ľahké. Prihlášku som podal až okolo decembra, čo sa mi zdalo veľmi neskoro, ale nakoniec to nič nezmenilo. Vyplnila som svoj profil, išla som na stretnutie COOLAGENT a „najťažšia“ časť bola za mnou. Celkovo by som povedala, že prihláška a tento úvodný proces trvá asi mesiac, ale dá sa to urobiť aj rýchlejšie.
To, čo zaberie oveľa viac času, ale to nie je v rukách agentúry ani nás, je hľadanie tábora alebo táborov, ktoré vás hľadajú. Máš nejaké táborové preferencie, ale ak chceš ísť do určitého tábora, NEBOJ SA im najprv napísať.
Znie to divne, ale je možné, že ťa prehliadli alebo si ťa nevšimli, a pritom môžeš byť práve ty ten, koho hľadajú 🙂 Aj ja som to v mojom tábore urobila. BUCK’S ROCK!
Na opísanie Spojených štátov neexistujú slová. Všade, kam sa pozriete, je to iné, často až, ako by povedali, ohromujúce. Z nášho európskeho mestského života mi ten ich pripadal takmer futuristický, ale je pravda, že ku koncu mi to európske historické prostredie začalo chýbať.
Aj ich vidiek je iný ako náš. Nemajú pekné malé dedinky, kde sa stále niečo deje. Majú buď malé mestečká, alebo farmy a odľahlejšie oblasti. neviem si celkom predstaviť, že by som žil 40 minút od najbližšieho mesta, kde sú aspoň nejaké služby.
Aj ich vidiek je iný ako náš. Nemajú pekné malé dedinky, kde sa stále niečo deje. Majú buď malé mestečká, alebo farmy a odľahlejšie oblasti. neviem si celkom predstaviť, že by som žil 40 minút od najbližšieho mesta, kde sú aspoň nejaké služby.
Naše ubytovanie bolo rovnaké, ako mali kempujúci. Boli to buď chatky po 4 alebo izby po 4. Len občas mali ľudia chatku pre seba, alebo 6 na izbe. Väčšinou to boli páry, ktoré tam prišli spolu.
Hoci som sa uchádzala o miesto upratovačky, zmenila som svoju pozíciu na poradkyňu.To znamenalo, že som vstávala s deťmi o 7:30, budila ich, dávala pozor, aby sa z aktivít príliš nevracali do izieb a nesnažili sa niekde zaseknúť, a večer okolo desiatej ich posielala do postelí.
Normálne sme boli traja na lôžko, ale v polovici tábora musel jeden z mojich kolegov odísť (rodinná pohotovosť), takže sme boli po zvyšok leta len dvaja, takže moja skúsenosť bola veľmi intenzívna, oveľa viac ako u ostatných. Vždy musel byť niekto na bunkroch (chatkách), striedali sme sa na tri zmeny.Druhý chodil do zvyšku tábora, kde boli dielne, a dohliadal tam na deti a sledoval, kto kde je a čo vyrába.6. Čo ste zvyčajne robili vo voľnom čase? vo voľnom čase sme mohli chodiť do tých dielní a všetko si vyrobiť. Ja som sa napríklad naučila knižnú väzbu a ušila som cez leto 6 kníh, vyrobila som si koženú peňaženku alebo som sa prihlásila na koncert, ktorý tábor robil a potom som vystupovala s deťmi.
Normálne sme boli traja na lôžko, ale v polovici tábora musel jeden z mojich kolegov odísť (rodinná pohotovosť), takže sme boli po zvyšok leta len dvaja, takže moja skúsenosť bola veľmi intenzívna, oveľa viac ako u ostatných. Vždy musel byť niekto na bunkroch (chatkách), striedali sme sa na tri zmeny.Druhý chodil do zvyšku tábora, kde boli dielne, a dohliadal tam na deti a sledoval, kto kde je a čo vyrába.6. Čo ste zvyčajne robili vo voľnom čase? vo voľnom čase sme mohli chodiť do tých dielní a všetko si vyrobiť. Ja som sa napríklad naučila knižnú väzbu a ušila som cez leto 6 kníh, vyrobila som si koženú peňaženku alebo som sa prihlásila na koncert, ktorý tábor robil a potom som vystupovala s deťmi.
Connecticut mi nepripadal nijako „divný“, ale všetkých by som opísal ako ľudí, ktorých si vážim a vždy mi boli nápomocní. Američania sa s vami budú rozprávať o všetkom a stále, no a o tom je tábor, nie?
Keďže sme boli v karanténnej bubline, nemohli sme opustiť tábor. Ale po tábore som išiel na týždeň do Kanady a navštívil som Toronto, Thornbury a Niagarské vodopády. Bolo to skutočne divadlo, na ktoré budem rád spomínať. Nakoniec som strávil niekoľko dní v New Yorku a chodil som na stand-up vystúpenia, prehliadky, skvelé jedlo… no proste všetko, čo mi chýbalo.
Najlepšia časť môjho pobytu bola, keď som sa spolu s táborníkmi zapísal do Rock Café. Prezliekli sme sa za Batmana a Riddlera a pred celým táborom sme spievali piesne Nirvany. Nie som človek, ktorý by sa len tak dobrovoľne prihlásil na niečo také, ale musím povedať, že keď sme to poňali ako celobunkový projekt, hneď to bolo oveľa lepšie a vo výsledku to bolo super
Ak to bude možné, rád by som sa tam vrátil aj na budúci rok. Späť na Buckovu skalu, miesto, ktoré už teraz považujem za svoj druhý domov.
Ak máte tú možnosť a práve váhate, neváhajte. Žijete len raz a bola by škoda premárniť túto príležitosť. Sám som mal obavy, pretože som nikdy neplánoval ísť do takéhoto tábora, ale rozhodol som sa zo dňa na deň, pripravil som si prihlášku a išiel som do toho. Je to skúsenosť, ktorú nemá len tak hocikto.
Clara
