Orange, Texas, Spojené štáty americké
Takže celkovo sa mi tu veľmi dobre žije, všetko ide dobre a bez väčších problémov
Zo začiatku som sa trochu obával cesty sem, predsa len som letel úplne sám na iný kontinent, ale nakoniec som si to veľmi užil. Na letisku ma vyzdvihla moja hostiteľská rodina a odviezla ma domov. Spomínam si, že prvé dni/týždne, ktoré som tu strávila, v ich dome, v mojej novej izbe, boli veľmi zvláštne, nevedela som, čo so sebou. Ale teraz, po takmer štyroch mesiacoch, sa tu cítim ako doma, mám úžasnú hostiteľskú rodinu, ktorá sa mi naozaj snaží vyjsť v ústrety, rozumieme si, veľa sa spolu smejeme… A zvykla som si na všetky veci, ktoré robia trochu inak, ako aj na všetky rozdiely v tom, ako to funguje v škole, v obchodoch, v reštauráciách… všade. Ale na začiatku to bol skutočný kultúrny šok. 😀
Škola je tu oveľa jednoduchšia ako na Slovensku a vo väčšine predmetov preberáme veci, ktoré sme už doma prebrali. Škola mi však zaberá dosť veľa času – máme 8 hodín (každý deň rovnako), čo je nudnejšie ako u nás. Mám tu však veľa kamarátov, všetci sú veľmi milí a majú radi výmenné pobyty (v mojej škole je nás 5)
Po škole mám basketbalový tréning, každý deň 3 hodiny – tento šport sa tu berie naozaj vážne. Často máme tréningy aj počas prázdnin alebo o šiestej ráno. Zápasy máme raz alebo dvakrát do týždňa. Je to naozaj dosť namáhavé, ale baví ma to. A byť v športovom tíme v Amerike – to je niečo iné s ich školským duchom – to musíte zažiť
Žijem v malom meste, čo je niekedy trochu obmedzujúce. Takmer nič tu nie je – žiadne kino, žiadne nákupné centrá atď… Nefunguje tu verejná doprava, a keďže tu nemôžem šoférovať, môj pohyb závisí od mojej hostiteľskej rodiny. Samozrejme, že sú ochotní ma niekam odviezť, ak potrebujem, ale aj tak by bolo viac slobody na nezaplatenie
Na druhej strane, s mojou hostiteľskou rodinou veľa cestujeme do iných štátov, čo je úplne super. Za 3 mesiace sme stihli navštíviť Mississippi, Louisianu, Kaliforniu, Washington DC a už plánujeme ďalšiu cestu do Mexika
Jediný menší problém, s ktorým sa tu stretávam pomerne často, je moja kreditná karta. Rodičia mi posielajú vreckové na bankový účet, ktorý je mojím jediným zdrojom financií, a mnohé obchody mi nedovolia zaplatiť na prvýkrát. Niekedy sa to nepodarí ani na piaty či šiesty pokus
Celkovo však tento pobyt hodnotím veľmi pozitívne, som rád, že som tu a že zažívam to, čo zažívam. Naozaj to stojí za to. Všetky tie spomienky, zážitky… Je to tu úplne iný svet a je zábavné ho objavovať.
