Lukas K. Au Pair pár Spojené kráľovstvo

7 mesiacov v Anglicku ako au pair

To, že chceme s Dančou cestovať, sme mali v hlave už dlho. Niekedy v máji 2012 som skončila vysokú školu v Prahe a našla som si prácu v spoločnosti iWorld. Predávala som iPady a starala sa o novo spustený e-shop. Po tom, ako som vo februári 2013 dala výpoveď v práci, sme sa obrátili na CoolAgent a požiadali o au-pair v Anglicku. Páry to majú ťažšie – je málo krajín s angličtinou, kde sa dá dostať, a ja som nikdy nemal nič proti Veľkej Británii.

Museli sme však vytvoriť fotokoláže s našimi fotografiami s deťmi, predložiť lekárske potvrdenie, charakterové odporúčania, dve odporúčania od rodičov detí, list „Dear family“, výpis z registra trestov, žiadosť o aupair a samotnú žiadosť pre agentúru.

Mám celkom rada deti, nevadí mi tráviť s nimi čas, starať sa o ne, ale nefotím sa s nimi. Asi nikto neočakáva, že budem mať doma priečinok plný fotografií cudzích detí. Naše fotografie na fotokoláž som nafotila v zime pred uzávierkou prihlášok s pomocou priateľov a známych. Nakoniec to vyzeralo pekne.

Agentúre trvalo asi 3 týždne, kým nám našla rodinu. Skypovali sme si s nimi ešte v ten istý deň. Na druhý deň sme agentúre potvrdili náš záujem a ja som poslala poplatok 4790,- (dievčatá platia okolo 1500,-). Čo sa týka výberu rodiny, nemali sme veľa možností, pretože rodín, ktoré chce pár, nie je veľa, ale táto nám aj tak vyhovovala. Dobrou správou bolo, že nás chceli aj oni. Druhá dobrá správa bola, že mali doma ešte aupairku z Maďarska a tá odletela až v júni. Pre nás to znamenalo 2 mesiace voľna pred odletom.

Na letisko v Bristole sme prileteli v noci 18. júna 2012. Vyzdvihol nás náš anglický otec Magnus a s Land Roverom sme boli v našom novom domove asi za hodinu.

Rodina je fajn, majú dvoch malých chlapcov a rodičia sú umelci/podnikatelia a majú pochopenie pre väčšinu vecí. Magnus trávi každý deň vo svojej firme, ktorá vyrába vreckové reproduktory Wowee, Freeny sa stará o svoju galériu v Londýne a chlapci sú každý deň od 9 do 5 v škole.

Žijeme v bývalom hoteli v dedine vzdialenej asi 10 km od 60-tisícového mesta Taunton v Somersete. Dom má asi 7 spální a jedna z nich je naša. Na prízemí máme vlastnú malú kuchyňu.

Dostávame vreckové, každý 100 libier týždenne. Niekedy nám peniaze zabudnú dať, takže ich dostaneme v pondelok namiesto v piatok. Jedlo je tu okrem mäsa väčšinou lacnejšie alebo rovnako drahé ako v Česku. Za jedlo na týždeň platíme asi 60 libier, mohli by sme sa najesť aj za polovicu, ale máme radi mäso a vyberáme si aspoň trochu kvalitnejšie potraviny.

Náš obľúbený obchod s oblečením je Primark (variácia H&M). Je super lacný (tričko za 2,50 libry, bunda okolo 10 libier) a kvalita prekvapivo nie je zlá. Káva so sebou sa dá kúpiť za približne 2,50 libry a hot-dog na ulici za 2 libry.

Čo je tu drahé, sú služby. Priemerný kaderník okolo 8 libier a viac (250 libier), verejná doprava (ktorú takmer nikto nepoužíva) alebo reštaurácie. Takmer na všetko však existujú lacnejšie alternatívy. Keby sme tu mali bežný plat, asi by sme sa tým tak netrápili.

Na cestovanie a odvoz chlapcov zo školy používame rodinné auto, ktoré je určené len pre nás. Je to starší Peugeot 307 a okrem nefunkčného klaksónu, neustále oranžovej kontrolky motora a prasknutého čelného skla je skvelý. Benzín tu stojí rovnako ako v Českej republike a týždenne natankujeme za približne 30 libier.

Pracujeme od pondelka do piatku. Vstávame o ôsmej ráno a zvyčajne končíme približne o jednej až druhej popoludní. Ja mám na starosti údržbu domu – v zime rúbanie dreva, čistenie krbov, raz týždenne vysávanie a vytieranie celého domu, v lete kosenie záhrady atď. Väčšinou to nie je náročná práca, občas mi pripravia oriešok v podobe vypratania podkrovia alebo upratania garáže. Raz za čas večer pohlídame chlapcov alebo ich odvezieme zo školy domov.

Väčšinu času trávime sami, cez deň sú všetci v škole/práci, a keď sa stretnú o 18.00, navečerajú sa a asi sú radi, že môžu tráviť čas spolu.

Víkendy sú voľné, po večeroch sa málokedy venujeme opatrovaniu detí. Trávime ich cestovaním po okolí, najvzdialenejšie mesto bol zatiaľ Londýn, ďalej treba odísť veľmi skoro. Výborný na prechádzky je národný park Exmoor alebo kdekoľvek pri mori v lete, ale aj v zime.

Každý piatok chodíme na 3 hodiny do Somerset College, aby sme si precvičili angličtinu. Kurz sa volá ESOL, stojí 400 libier a trvá jeden školský rok. Je to výučba angličtiny pre cudzincov v Spojenom kráľovstve a po jeho úspešnom absolvovaní dostanete diplom, ktorý vám môže pomôcť pri uchádzaní sa o zamestnanie atď. V triede je nás asi pätnásť – niekto z Maďarska, Poľska, Ruska, Litvy, Argentíny, Španielska atď. Našli sme si tu niekoľko priateľov a je príjemné ísť si občas cez víkend precvičiť angličtinu.

Anglicko je skvelé, ľudia sú milí a usmievaví. Páči sa mi úroveň služieb – zákaznícky servis je takmer všade na špičkovej úrovni. Takmer všetko sa dá vrátiť a je takmer nemožné naraziť na predavača, ktorý sa mračí alebo nechce pomôcť. Ulice sú čisté, nikto vás príliš neobťažuje a najpoužívanejšie slová sú asi ďakujem a prosím.

Verejné toalety majú oddelené kohútiky na vriacu a ľadovú vodu a tlačidlo splachovania treba „pumpnúť“. Veľkosť koncoviek káblov do zásuvky je gigantická a pri každej zásuvke je samostatný vypínač.

Čo sa mi tu veľmi nepáči, je recyklácia odpadu. U nás v dedine sa triedi len sklo, plasty a papier, ktoré smetiari odvážajú raz týždenne. Ak chcete vyhodiť nabíjačku, musíte ísť do recyklačného centra v meste. Vo väčších mestách je však situácia lepšia.

Na narodeniny/Vianoce/po večeri sa posielajú pohľadnice ako prejav vďaky, ľudia ich tu majú radi. Vianoce sa tu oslavujú 25. decembra ráno a darčeky nosí Otec Vianoc.

Zdroj: http://lukaskoudelka.tumblr.com/post/43586942041/7-mesicu-v-anglii-jako-au-pair