Dorka a Peťo, COOL Grécko, leto 2015
Naše klientky Dora a Petra napísali o svojom pobyte v Grécku… Ďakujeme! :-)
„Ako sme Grékom spôsobili kultúrny šok“
Určite sa mnohým z vás už stalo, že ste mali chuť niekam vycestovať, len ste sa neodvážili ísť prvýkrát sami. V podobnej situácii som bola aj ja, kým som stretla spolubývajúceho, ktorý sa mi nápadne podobal povahou, a po niekoľkých týždňoch sme sa rozhodli, že spolu preskúmame svet a začneme Gréckom. Našou prvou úlohou bolo vybrať si agentúru, ktorá z nás nebude len ťahať peniaze a posielať nás niekam do tramtárie. Po dôkladnom porovnávaní a čítaní recenzií sme sa nakoniec rozhodli zveriť náš osud do rúk Coolagents, presnejšie do rúk koordinátorky Jarky, ktorá sa nás ujala od prvej chvíle a svojím správaním a konaním nás presvedčila, že je naozaj super. Všetky prípravy prebehli hladko a po niekoľkých týždňoch sme vedeli, že naša cesta povedie na ostrov slnka, na Rhodos. Názov hotela, ktorý si nás vybral, sme tiež poznali dlho dopredu, takže sme mali možnosť zistiť si o ňom viac informácií a psychicky sa pripraviť na to, čo nás čaká
Deň pred naším odletom, s 20-kilogramovým kufrom, 5-kilogramovou príručnou batožinou a pasom vo vrecku, mi zavolala Jarka. Zistilo sa, že náš hotel má problémy s vyplatením našich ťažko zarobených peňazí. Pohodový agent bol však pohotový a v priebehu chvíle našiel hotel, ktorý by nás prijal za rovnakých podmienok. A tak som odchádzal na letisko s miliónom pocitov a očakávaním, čo sa stane o pár hodín
Peťa ma už čakala na letisku a pri pohľade na ňu mi prebehla hlavou jediná myšlienka, a to, že všetko bude v poriadku, veď máme jeden druhého a sme pripravení na všetko. Ani sme sa nenazdali a s úsmevom na tvári sme vystúpili z lietadla. Na oblohe nebolo ani mráčika, slnko pálilo, fúkal vietor a v letiskovej hale nás čakal malý Grék v uniforme, aby nás odviezol do nášho nového domova a pracoviska
Vedeli sme, že Gréci majú inú povahu, že sú to praví južania. Ale obaja sme živí, energickí a večne vysmiati Moraváci, čo náš vodič Vasil pocítil hneď, ako sme sa prvýkrát stretli očami. Hádzali sme na neho jednu otázku za druhou a on sa len usmieval od ucha k uchu, až nakoniec z neho vypadlo, že jeho „english not good“. Cesta netrvala dlho a o pár minút sme už zastavovali pred veľkým päťhviezdičkovým hotelom, ktorý sa majestátne týčil na kopci len pár metrov od mora
Po príchode nás v hoteli privítal Nemanja zo Srbska, ktorý bol naším supervízorom počas celého pobytu. Previedol nás celým hotelovým komplexom a povedal nám, ako všetko funguje a čo môžeme očakávať v najbližších hodinách a dňoch
Ubytovaní sme boli v štandardnej hotelovej izbe, čo ma mimoriadne zaujalo, pretože som počítal s nejakým klasickým zamestnaneckým „špásovaním“ a to, že upratovačky budú vynášať odpadky a ustielať posteľ, mi ani na um nezišlo. V tejto izbe sme strávili presne mesiac. Potom sme sa museli niekoľkokrát sťahovať kvôli náporu hostí v hlavnej sezóne a zakaždým bolo naše miesto pobytu úplne iné, ale to by bolo na dlhé rozprávanie. Mali sme len miesto, kde sme mohli skloniť hlavu, čo bolo všetko, čo sme potrebovali po celodennej práci
Očakávali sme, že budeme pracovať ako upratovačky v hoteli, čo sa nestalo. V hoteli chýbal obslužný personál, a tak sme dostali čašnícke vesty a hneď na druhý deň sme obsluhovali na pravej gréckej svadbe s takmer 500 hosťami. Nemali sme prakticky žiadne skúsenosti s čašníckym povolaním, čo nebol žiadny zádrhel. Hneď na tejto prvej veľkej udalosti nás ostatní čašníci prevzali a ukázali nám, čo máme robiť za pochodu
Ďalšie dni sme pracovali v dvoch hlavných reštauráciách, kde sa k nám všetci spolumajitelia správali milo, čo nás milo prekvapilo, takže sme vtipkovali a šírili dobrú náladu. Netrvalo dlho a mali sme priateľov vo všetkých kútoch hotela
Práca v službách nie je jednoduchá. Nie je to len o samotnej obsluhe, museli sme pripravovať stoly na raňajky, obedy, večere a celé hodiny sme lietali po reštaurácii a snažili sa vyhovieť požiadavkám hostí. Všetko ide lepšie, keď je na pracovisku dobrá atmosféra, čo sme si s Peťou uvedomovali, a hoci sme boli mnohokrát vyčerpané, prekonali sme to a zlepšili si náladu spevom a vtipkovaním, vzájomnou pomocou, aj keď jedna z nás už svoju prácu dokončila. Gréci o tomto geste veľa nevedeli, ale po zasvätení do tajov kolektívnej práce ho postupne začali praktizovať. Po čase nás vedúci presunuli každého na iné miesto, ale aj tak sme sa niekedy stretávali v práci alebo pri obede a nahlas rozprávali o svojich zážitkoch z pracovného dňa a Gréci len neveriacky pozerali, nechápali, ako môžeme tak rýchlo rozprávať, smiať sa a ešte aj jesť
Kto teda prežíval kultúrny šok? Myslím, že sme sa skôr tak trochu navzájom prekvapovali a učili sa jeden národ od druhého. V posledný deň, keď sme sa prišli so všetkými rozlúčiť, sa nám podarilo urobiť to, čo sa predtým nepodarilo. Dali sme dokopy takmer všetkých našich spolupracovníkov z reštaurácií a spoločne sa odfotili. Ani by ste nevedeli, koľko dokáže jedna fotografia. Po dojímavej rozlúčke s celým hotelom nás Nemanja odviezol na letisko a sľúbili sme si, že sa určite ešte niekde stretneme
Po príchode domov spomínaná fotografia kolovala po sociálnej sieti s komentármi typu – My Rhodos ***** family, all stars team, the best people atď. a podobných fotografií pribudlo ešte veľa
Od nášho návratu uplynul viac ako mesiac a musím povedať, že nie je deň, kedy by sme si na Rodos nespomenuli. Toto leto v nás zanechalo nespočetné množstvo zážitkov, veľa nových priateľov a dobrý pocit, že sme na slnkom zaliatom ostrove aj niečo zanechali
Na záver by som sa chcela poďakovať Coolagentu, najmä Jarke, ktorá si nás vzala pod svoje krídla a postarala sa o to, aby sme na náš štvrťrok v Grécku do konca života nezabudli.
