Connecticut

Moja cesta nezačala práve ružovo. Po niekoľkých hodinách čakania na letisku som sa dozvedel, že mám zlé víza, ktorých platnosť vyprší na druhý deň, takže ma nepustili cez imigračný úrad. V tej chvíli som nevedel, či sa mám smiať alebo plakať. Tak som sa rozhodol smiať a okamžite som zavolal do agentúry a povedal som im, aký som hlúpy, že som si to nevšimol. Tu by som chcel vyzdvihnúť skvelý prístup a rýchle konanie agentúry. V priebehu niekoľkých hodín bolo všetko vyriešené a na druhý deň som bol opäť na letisku a tentoraz som skutočne odletel.

Prvé týždne boli dosť rušné. Chvíľu trvá, kým si človek zvykne na novú rodinu a jej životný štýl.

Teraz však začínam ôsmy mesiac a pravdepodobne si ho predĺžim. Nemám sa na čo sťažovať, rodičia sú skvelí a deti tiež. Samozrejme, nie všetky dni sú ružové, ale aspoň nie je nuda.

Našla som si priateľov medzi ostatnými au-pair, ako aj medzi normálnymi Američanmi. Vždy sú veľmi zvedaví, aké to je byť tu au pair a žiť mimo svojej rodiny. Väčšina z nich prekvapivo pozná Českú republiku, najmä Prahu, na ktorú majú vďaka pivu dosť rozmazané spomienky :D.

Každopádne by som určite odporučila všetkým, ktorí o tomto programe uvažujú, aby sa odhodlali a išli. Aj keď rok znie ako dlhá doba, v novom prostredí to ubehne neuveriteľne rýchlo a skôr, ako sa nazdáte, balíte kufre.