Au Pair USA – Oregon

Keď som bola na strednej škole, chcela som vyskúšať program au pair, ale po maturite som sa rozhodla ísť na vysokú školu. Nenapĺňalo ma to, tak som prerušila štúdium a rozhodla som sa ísť na druhý koniec sveta. Motivovalo ma zlepšenie angličtiny, cestovanie a celkovo život v Amerike.

Úprimne povedané, dosť som sa bála papierovačiek a možno práve to ma tak dlho zdržiavalo, kým som sa rozhodla pre program au pair. Každopádne som bola veľmi príjemne prekvapená, aké to bolo jednoduché. Ja osobne som chcela odísť čo najskôr, čo som aj urobila.

Prvý telefonát s pani Paulou som mala začiatkom marca 2022 a koncom marca som už mala vyplnený svoj profil a čakala som na schválenie. Koncom apríla som už bola v „matchingu“, keď ma začali kontaktovať prvé rodiny. Začiatkom mája som už mal vybranú rodinu a dohodnuté stretnutie na veľvyslanectve. Do USA som pricestoval koncom júla 2022.

Ako som spomínala, o programe au pair som uvažovala niekedy v roku 2014 na strednej škole, kde som prvýkrát počula o agentúre COOLAGENT a kde mi ju odporučili. Takže keď som sa po rokoch konečne rozhýbala, hneď som vedela, kde začať. A nemohla som si vybrať lepšie. S celým procesom mi pomáhala pani Pavla, ktorá je veľmi milá, vždy mi odpovedala na všetky otázky a po celý čas bola so mnou v kontakte.

Amerika je úplne iná ako Česká republika. Zo začiatku som tu bola trochu stratená, ale rýchlo som si zvykla. Myslím si však, že to veľmi závisí od rodiny. Mal som naozaj šťastie, moja rodina mi od začiatku so všetkým veľmi pomáhala. Amerika je veľmi rozmanitá, je tu všetko, na čo si len spomeniete. Ale zároveň mi chýba veľa vecí, ktoré máme v Česku.

Bývam v oblasti, ktorá je bezpečná a všetko je relatívne blízko. Centrum mesta je vzdialené len 10 minút jazdy autom a je tu veľa miest, kam môžem chodiť pešo.

Moja izba je v „suteréne“ (nechcem písať suteréne, pretože osobne si predstavujem naše české pivnice, čo tu nie je ten prípad), kde mám vlastnú kúpeľňu. Je tu aj obývačka, kde pozeráme filmy alebo teraz naposledy sme spolu sledovali Super Bowl. Na ďalšom poschodí je kuchyňa s obývačkou, jedáleň, kúpeľňa a hosťovská izba. Na hornom poschodí je pracovňa, herňa a kúpeľňa môjho hosťujúceho dieťaťa, spálňa rodičov, pracovňa a práčovňa.

Moja izba je útulná a veľmi rýchlo som si na ňu zvykol. Veľmi mi vyhovuje, že sme „oddelení“ a každý máme takpovediac svoje poschodie. Takže ak idem večer von s priateľmi a vrátim sa neskôr, nikoho neruším, keďže mám vchod hneď vedľa svojej izby.

Pracujem od pondelka do piatku. Keď je to potrebné, rodina ma niekedy požiada, aby som pracoval niekoľko hodín počas víkendu, ale nestáva sa to často.

Ráno o 6:40 zobudím dieťa s hosťom a presunieme sa do kuchyne, kde pripravím raňajky. Kým raňajkuje, balím jej do batohu nápoje, občerstvenie a krabičku s obedom. Po raňajkách ideme do kúpeľne, kde si umyje zuby, potom sa oblečie a učesá. O 7:30 odchádzame na autobus.

Zvyčajne prídem domov okolo ôsmej a potom mám voľno. Okrem pondelka, keď periem hosťovskému dieťaťu, takže som voľná až okolo 10:00.

Poobede ju vyzdvihnem z autobusu o štvrtej. Potom sme zvyčajne chvíľu vonku, pretože vedľa autobusovej zastávky je hojdačka, na ktorej rada trávi čas so svojimi kamarátmi. Teraz v Portlande začalo svietiť slnko, takže často chodíme von aj na bicykel alebo kolobežku s deťmi zo susedstva. Domov sa vraciame okolo pol piatej. Zvyčajne niečo vyrábame alebo sa hráme. Ak je po príchode hladná, urobím jej pred večerou malú desiatu. Po 17:00 začnem pripravovať večeru a obedovú krabičku na ďalší deň. Okolo 17:30 zvyčajne večerajú.

Po večeri cvičí hru na klavíri a hrá, keď má čas. O 18:30 sa ide kúpať, potom si umyjeme zuby a keď máme čas, vyberieme si spolu oblečenie na ďalší deň. Potom je čas na čítanie rozprávky a o 19:00 ide spať.

Vo voľnom čase počas týždňa zvyčajne chodím do posilňovne alebo na prechádzku. Keď majú ostatné au-pair voľno, trávim čas s nimi. Alebo idem nakupovať.

Víkendy mám voľné, tak sa ich snažím tráviť s priateľmi. Zvyčajne ideme na výlet, ktorý sa zvyčajne končí v reštaurácii alebo v bare. Niekedy využívam víkendy na cestovanie po Amerike.

V Oregone ma určite príjemne prekvapila príroda. Je tu veľa príležitostí na túry alebo pikniky. Žijem v Portlande a páči sa mi, že je všetko relatívne blízko. Hodinu a pol k pobrežiu alebo hodinu a pol do hôr, kde sa dá lyžovať. Ľudia sú tu veľmi milí a priateľskí. Zdá sa mi, že ľudia tu žijú „pomalšie“ ako napríklad v Los Angeles, Miami, New Yorku a iných mestách. Čo môžete veľa vidieť na cestách. Portland je veľmi pomalý, takže keď som potom jazdil vo Virgínii alebo na Floride, bol som dosť vystrašený. Veľa ľudí sa sem sťahuje z väčších miest a veľmi často preto, že si založili alebo chcú založiť rodinu.

Čo sa týka Oregonu, išla som s dievčatami do mesta Eugene na zápas amerického futbalu, čo bol obrovský zážitok, neopísateľná atmosféra. S rodinou sme navštívili oregonské pobrežie. Príroda v Oregone je naozaj nádherná. Navštívila som aj Los Angeles, Washington D.C. a Miami. Myslím si, že každé mesto má svoje čaro. Bol som prekvapený, ako blízko je všetko vo Washingtone D.C. Mám ešte v pláne navštíviť ďalšie miesta, pretože teraz si skôr užívam americký život v Portlande. Plánujem si však pobyt predĺžiť a určite si pozriem ďalšie mestá zo svojho zoznamu želaní.

Myslím, že mám pred sebou ešte veľa zážitkov, ale zatiaľ najväčší je asi športovanie v Amerike, hoci sa športu veľmi nevenujem. Atmosféra na štadiónoch je niečo neuveriteľné.

Absolútne! Povedal by som, že to bolo najlepšie rozhodnutie, aké som kedy urobil, aj keď som mal spočiatku obavy, ako to zvládnem. Teraz tu však mám druhú rodinu a myslím si, že na konci môjho pobytu bude veľmi ťažké vrátiť sa do Českej republiky. Aj keď si chcem pobyt predĺžiť s ďalšou rodinou, pretože si chcem vyskúšať život v inej krajine, už teraz sa s mojou súčasnou rodinou dohodneme, že ma po skončení au pair programu prídu navštíviť do Českej republiky.

Určite. Myslím si, že je to skvelá príležitosť nielen zlepšiť si angličtinu, ale aj uvedomiť si, čo človek v živote chce, a spoznať nových ľudí, miesta, kultúru. Myslím si však, že najdôležitejšie je vybrať si skvelú rodinu. Zdá sa mi, že veľa dievčat si vyberá mesto a nie hostiteľskú rodinu a potom sú z pobytu sklamané. Každopádne sa vďaka programu cítim sebavedomejšie a som asertívnejšia, s čím som mala dlho problém. Kedysi som mala pocit, že niektoré veci nemôžem robiť sama, ale tu musím a môžem.