Otec, môžem ísť študovať do Ameriky?

„Ocko, môžem ísť študovať do Ameriky ?“ ozvalo sa z chodby namiesto pozdravu. Sedel som v kuchyni a sudoku mi od strachu vypadlo z ruky. „Čože, kde?“ spýtala som sa Katky a zdvihla som papier s puzzle z podlahy. „No- do Štátov!“, nakukla do kuchyne moja sedemnásťročná dcéra. „Ja neviem… Prečo vôbec?“ Tá otázka ma trochu zaskočí, hoci u Katky ma nič neprekvapí. „No, aby som sa niečo naučila, spoznala a tak.“ V mojej mierne konzervatívnej hlave sa preháňajú najrôznejšie myšlienky. Dcéra si medzitým vytiahne z vrecka iPod a z uší si zloží slúchadlá. „Hmm. Na ako dlho?“ spýtam sa a prejdem ku Kate. „Na rok.“ Odpoveď počujem už z jej izby. Zakopnem o Konversky pri vešiaku na topánky. Potriem si pomliaždené koleno a prejde ma chuť diskutovať. „Večer to prediskutujeme s mamou.“, zakričím na Kate. „Si zlatá!“ Potom sa z miestnosti ozve len hudba. Dopotácam sa k počítaču a začnem googliť všetko o štúdiu v USA. Nie že by ma možnosti vzdelávania nezaujímali, ale to podstatné je asi nad moje sily. Na internete strávim niekoľko hodín a som celkom príjemne prekvapená informáciami a recenziami, ktoré na túto tému nájdem. Medzitým sa moja žena vrátila z práce. Krátko sa pozdravíme a moja žena ide pripraviť večeru. Ja si zahrám ďalšiu hru Solitaire a potom si s Kate sadneme k jedlu.

Keď je zo stola upratané, nalievam dievčatám diétnu kolu, sebe nealkoholické pivo a teatrálne hovorím: „Takže Katka chce ísť do Ameriky!“ Moja žena sa usmeje. „A ja s ňou súhlasím. Dobre sa jej darí. Bude študovať, skúmať, osamostatní sa.“ Určite nie som proti Katkinmu vzdelávaniu, ale že by sme jej to tak ľahko dovolili… Manželka pokračuje. „No Katka je dospelá žena, nie je to to sedemročné dievčatko, ktoré sa vám na jarmoku smialo, keď ste sa jej pokúšali streliť papierovú ružu a namiesto toho ste jej vyrazili zub pažbou vzduchovky. Máme múdru, dobre vychovanú dcéru. A ani ty sa o ňu nemusíš báť. Tučniaky, ktorých sa tak bojíš, nežijú v Amerike!“ Vzdal som sa teda ďalších rečí a len som dcéru privoňal. „Tak čo tam plánuješ robiť?“

Katka sa usmiala – naozaj zrelo – a začala vysvetľovať: „Tak predovšetkým tam idem študovať. Budem tam chodiť na normálnu strednú školu a budem bývať v normálnej rodine, s ktorou budem tráviť aj svoj voľný čas.“

„Aká rodina?“ prerušila som Kate. „Ľudia v tvojom veku, majú dve dcéry – asi pätnásť a sedemnásť rokov a tučného kocúra menom Garfield. Už sa poznáme cez Skype.“

„Aj s tým kocúrom?“, čudujem sa. Kate sa zasmeje a pokračuje. „Anglicky, ako vieš, hovorím dobre. Zlepším sa a potom si tu vybavím príslušný certifikát. Veď podobný papier si po roku prinesiem z Ameriky. Potom mám veľa možností na školu a mimoškolské aktivity. Semináre, workshopy, šport. A čo je najdôležitejšie, nájdem si nových priateľov. Američania sú veľmi priateľskí.“

„Neviem,“ odpoviem. „Ten, ktorého sme stretli pred týždňom v meste, sa k nám potom opäť vrátil a trochu ma potrápil.“

„Ocko, to bolo preto, lebo sa ťa spýtal, kde je čínska reštaurácia, a ty si ho poslal na prestupnú stanicu.“ Kate sa milo usmeje a hneď pokračuje. „Možno sa vám, milí rodičia, zdá, že som nedospelá, ale ja už mám svoje plány do budúcnosti. A môžem začať dobrú kariéru v zahraničí. Chcem získať nejaké kontakty, odporúčania. A môžem si aj privyrobiť, napríklad prácou v reštauráciách rýchleho občerstvenia, aby som si mohla dovoliť knihy a zábavu.“

„Zábavu?“ zdvihnem obočie. „Samozrejme, kino, kaviareň, výlety.“, dodá Kateina manželka. „Budem chodiť aj na výlety s rodinou, u ktorej budem bývať. No, ocko, jedného dňa ťa vezmem na ten tvoj vysnívaný Grand Cayon a požičiam ti široké americké auto, aby si sa mohol previezť po Route 66.“, ukončí Katka svoj monológ s novým úsmevom. Potom však dodá. „Viem, že som to povedala stručne, ale v skutočnosti to znamená strašne veľa. Štúdium, skúsenosti, priatelia, poznávanie, peniaze – to všetko sa nedá tak ľahko nazbierať. Ale teraz to mám pred sebou. A chystám sa osamostatniť, k čomu ma stále tlačíš. Mami, mohla by si mi urobiť vajíčko natvrdo?“

Kate má pravdu. Nestačí len otvoriť dvere k vedomostiam a učeniu. Musíš vylomiť všetky dvere a ísť do USA. Do krajiny, ktorá ju môže veľa naučiť a ktorej môže aj ona veľa dať. A nemyslím tým len povedať, kto je Karel Gott alebo Kája Mařík. Áno- súčasťou študijného pobytu je aj výmena skúseností a poznatkov. A čím je človek mladší, tým ľahšie sa učí, vníma, absorbuje nové informácie a spoznáva. Okrem štúdia vedomostí sa však Katka učí aj ďalšiu potrebnú vec. Naučí sa, ako sa o seba postarať v praktickom živote – čo je tiež veľmi prospešné. Jeden rok v USA zmení Katkin budúci život. Učenie, získavanie skúseností, samostatnosť, priateľov a kontakty – to všetko je veľmi prospešné. A zažiť to v Amerike je určite príjemné. Uskutočniť tento ročný pobyt nie je vôbec ťažké. Stačí kontaktovať COOLAGENTa my vám poskytneme podrobné informácie o príjemnom roku v USA, ktorý vám zaručene zmení život.

Chcem získať viac informácií o štúdiu v zahraničí