Tri mesiace v Grécku: Moja cesta za dobrodružstvom

Niekedy tie najlepšie príbehy začínajú jedným odvážnym krokom do neznáma. Toto je môj príbeh o tom, ako som sa päť dní po maturite zbalila a odletela sama do Grécka za prácou a dobrodružstvom.

Odvaha začať

Už v novembri, keď väčšina mojich spolužiakov riešila najmä maturitu, som ja snívala o niečom väčšom. Vedela som, že nechcem stráviť leto po maturite len tak – túžila som po dobrodružstve. A tak prišlo rozhodnutie, ktoré mi zmenilo život: tri mesiace v Grécku.

Spočiatku išlo všetko ako po masle. Pohovor s hotelom? Hračka. Papierovanie? Žiadny problém. Mala som dokonca ísť s kamarátkou! Ale ako už to v živote býva, plány sa menia. Dva mesiace pred odletom mi kamarátka oznámila, že nikam nejde. V tej chvíli som stála pred rozhodnutím: vzdať to, alebo skočiť do neznáma sama?

Prvé kroky v novej krajine

Rozhodla som sa pre odvahu. A tak som sa jedného dňa ocitla sama na letisku v Grécku, odkiaľ ma taxík odviezol do malebného mestečka na polostrove Chalkidiki, len pol hodiny od Solúna. Môj nový domov? Moderná izba zdieľaná s dvoma Grékyňami. Aj keď bola jazyková bariéra spočiatku výzvou, dnes môžem povedať, že lepšie spolubývajúce som si nemohla priať.

Prvý týždeň? Ten bol ako horská dráha emócií. Nekonečné papierovanie (však viete, ako to v Grécku chodí), samota a smútok. Priznávam bez hanby – plakala som skoro každý deň. Byť sama v cudzej krajine, bez jediného krajana na dohľad, nie je prechádzka ružovou záhradou.

Keď sa život otočí o 180 stupňov

Ale potom prišiel zlom. S druhým týždňom som nastúpila do jednej zo šiestich hotelových reštaurácií ako asistentka čašníka – a môj život sa kompletne zmenil. Odrazu som bola obklopená úžasnými kolegami, našla si skvelých priateľov a dokonca stretla svojho priateľa.

Po mesiaci tvrdej práce prišlo povýšenie – z asistentky na hlavnú čašníčku. Namiesto odpratávania tanierov som sa naučila pracovať s PDA systémom a stala sa plnohodnotnou súčasťou tímu. Pracovná doba 13:30 – 22:00 mi ako sove dokonale vyhovovala, a keď k solídnej výplate pribudlo každý mesiac ešte 20€ prepitného, nemohla som sa sťažovať.

Chcem tiež do Grécka

Večery plné zábavy

Najkrajšie momenty? Tie prichádzali po práci. Večerné posedenia v baroch a reštauráciách s kolegami, ktorí sa medzitým stali priateľmi. Dokonca som s nimi oslávila svoje okrúhle narodeniny! Každý voľný deň (a mala som dva týždenne) bol malým dobrodružstvom.

Lúčenie a čo mi Grécko dalo

Tri mesiace ubehli ako voda a zrazu tu bolo lúčenie. Ťažké, uplakané, ale plné vďačnosti. Táto skúsenosť ma posunula ďalej, než som si kedy dokázala predstaviť. Vystúpila som zo svojej komfortnej zóny, zdokonalila angličtinu (byť jediná Češka má svoje výhody!), spoznala úžasných ľudí a ochutnala božské grécke jedlo.

A viete čo? Už teraz viem, že sa tam raz vrátim. Pretože niekedy tie najlepšie príbehy nezačínajú slovami „bolo, nebolo“, ale odvážnym „prečo to neskúsiť?“

P.S.: Ak premýšľate o podobnom dobrodružstve, mám pre vás jednu radu – choďte do toho! Aj keď sa začiatok môže zdať ťažký, stojí to za to.

Natálie