Tati, môžem ísť študovať do Ameriky?

    „Tatí, môžem ísť študovať do Ameriky?“, ozvalo sa z predsiene miesto pozdravu. Sedel som v kuchyni a ľaknutím mi vypadlo sudoku z ruky „Čo? Kam?“, pýtam sa Katky a zbieram so zeme papier s hlavolamom. „No- do Štátov!“, nakukne moja sedemnásťročná dcéra do kuchyne. „Ja neviem… A prečo vôbec?“ Som trocha zarazený dotazom, aj keď ma u Katky len tak nič neprekvapí. „No, učiť sa, spoznávať a tak.“ Mojou trošku konzervatívnou hlavou sa ženú rôzne myšlienky. Dcéra si medzitým vyberá z tašky iPod a dáva dole slúchadla z uší. „Hmm. Na ako dlho?“, pýtam sa a idem za Katkou. „Na rok.“, počujem odpoveď už z jej izby. Zakopnem pri botníku o Conversky. Triem si narazené koleno a prechádza ma chuť k diskusii. „Večer to preberieme s mamou.“, zakričím na Katku. „Si zlatý!“ Potom sa už z izby ozve len hudba. Dotackám sa k počítaču a začnem „googliť“ všetko o štúdiu v USA. Nie že by som sa nezaujímal o možnosti vzdelávania, ale podstatné veci idú asi mimo mňa. Strávim na internete pár hodín, a som vcelku príjemne prekvapený informáciami a recenziami, ktoré som na túto tému vyhľadal. Medzitým sa vracia manželka z práce. Letmo sa pozdravíme, žena ide robiť večeru. Ja si dám ešte partičku Solitaire, a potom aj s Katkou zasadáme k jedlu.

Keď je upratané zo stola, nalejem dievčatám diétnu colu, sebe nealko pivo a teatrálne zahlásim: „Tak Katka nám chce ísť do Ameriky!“ Manželka sa usmeje. „A ja s ňou súhlasím. Dobre robí. Bude študovať, spoznávať, osamostatňovať sa.“  Rozhodne sa nebránim tomu, aby sa Katka vzdelávala, ale že by sme jej tú cestu takto ľahko umožnili… Manželka pokračuje. „No, Katka je predsa už dospelá žena, už to nie je to sedemročné dievčatko, čo sa ti smiala, keď si jej chcel vystreliť papierovú ružu, a miesto toho si si pažbou vzduchovky vyrazil zub. Máme šikovnú a dobre vychovanú dcéru. A strach o ňu mať tiež nemusíš. Tučniaky, ktorých sa, bohvie prečo, tak bojíš, v Amerike nežijú!“ Vzdal som sa teda ďalšieho preslovu a len som sa otočil k dcére. „Tak čo tam vlastne plánuješ robiť?“

Katka sa- naozaj dospelo- usmiala a začala mi vysvetľovať: „Tak idem tam predovšetkým študovať. Budem tam chodiť na klasickú strednú školu, bývanie mám zaistené u normálnej rodiny, s ktorou budem tiež tráviť voľný čas.“

„Aká je to rodina?“, prerušujem Katku. „Ľudia vo vašom veku, majú dve dcéry- asi 15 a 17 rokov a tučného kocúra Garfielda. Už sa poznáme cez skype.“

„Aj s tým kocúrom?“, divím sa. Katka sa zasmeje, a pokračuje. „Anglicky, ako vieš, viem dobre. Ešte sa zdokonalím, a potom si tu urobím príslušný certifikát. Okrem toho si aj z Ameriky po tom roku priveziem tiež podobný papier. Mám tam plno možností školských aj mimoškolských aktivít. Semináre, workshopy, športy. A hlavne si tam nájdem nových kamarátov. Američania sú veľmi priateľskí.“

„No neviem“, oponujem. „Ten, ktorého sme stretli pred týždňom v meste, sa k nám ešte raz vrátil, a niečo mi nadával.“

„Tati, to bolo preto, že sa ťa pýtal, kde je čínska reštaurácia, a ty si ho poslal na vlakovú stanicu.“, sladko sa usmeje Katka a hneď pokračuje. „Môže sa vám, drahí rodičia, zdať, že som nedospelá, ale mám už svoje plány do budúcna. A dobrú kariéru môžem naštartovať práve v zahraničí. Chcem si získať nejaké kontakty, odporúčania. A môžem si tiež niečo privyrobiť, napríklad opatrovaním susedových detí, aby som mala na knihy a zábavu.“

„Zábavu?“, zdvihnem obočie. „Samozrejme kino, kaviareň, výlety.“, dopĺňa Katku manželka. „Na výlety budem jazdiť aj s rodinou, u ktorej budem bývať. No a teba, tati, niekedy vezmem do toho tvojho vysnívaného Grand Cayonu, a požičiam ti široké americké auto, aby si sa prešiel po Route 66.“, končí Katka s novým úsmevom svoj monológ. Ale potom ešte dodá. „Viem, že som to povedala krátko, ale znamená to vlastne veľmi veľa. Štúdium, skúsenosti, priatelia, poznávanie aj peniaze- to všetko sa tak ľahko nenazbiera. Ale ja to mám teraz pred sebou. A tiež sa osamostatním, k čomu ma stále nútite. Mami, mohla by si mi urobiť vajíčko natvrdo?“

Katka má pravdu. Nestačí len pootvoriť pre poznanie a štúdium vrátka. Je potrebné rozraziť celé vráta a vydať sa do USA. Do zeme, ktorá ju mnoho naučí a ktorej môže ona zároveň tiež čo dať. A tým nemyslím len informáciu kto je Karel Gott. Áno- aj výmena skúseností a znalostí je súčasťou študijného pobytu. A čím mladší človek je, tým ľahšie sa učí, vníma, hlce nové informácie a spoznáva. Okrem študijných vedomostí tiež ale Katka spozná ďalšiu nutnú vec. Naučí sa, ako sa postarať v praktickom živote sama o seba- čo je tiež veľmi prospešné. Jeden strávený rok v USA, tak Katkin budúci život veľmi zmení. Štúdium, získavanie  skúseností, samostatnosť, priatelia, kontakty- to všetko je veľmi prospešné. A zažívať to v Amerike je rozhodne príjemné. Zrealizovať tento ročný pobyt nie je vôbec zložité. Stačí kontaktovať COOLAGENT, a my vám podáme detailné informácie o príjemnom roku, ktorý prežijete v USA, a ktorý vám zaručene zmení život.

Pre viac informácií o High school USA kliknite tu.

Práve teraz aj AKCIA na HS Francúzsko tu.

A nezabudnite sa pochváliť na našom Instagrame pod hastagom #coolagentonline

COOLAGENT

Vaša cesta do sveta