Au Pair USA – New Jersey

Ďakujeme slečne Markéte, že sa s nami podelila o svoje skúsenosti a dojmy z USA 🙂

Čo Vás prinútilo stať sa Au Pair a prečo ste si vybrala práve USA?

Chcela som vycestovať zo svojej krajiny, zažiť niečo nové, spoznať inú kultúru a nových ľudí, naučiť sa novým zvykom a hlavne získať čo najviac skúseností, ktoré raz budem môcť odovzdávať ďalej. USA preto, že je pomerne jednoduché získať všetky potrebné dokumenty a dostať sa tam na tak dlhú dobu, a tiež USA bolo vždy mojím snom. Už som tu raz predtým bola a myslím, že sa sem ešte mnohokrát vrátim. Teraz tu budem mať aspoň koho navštevovať 🙂

Ako vyzeral Váš prvý deň/týždeň v USA? Spomínate si na prvé dojmy a pocity?

Myslím, že prvé dni vlastne až tak náročné neboli. Všetko bolo nové a iné a určitá nervozita vo mne určite bola. Ale moja hostiteľská rodina a všetci, ktorých som stihla spoznať hneď na začiatku, mi vo všetkom veľmi pomáhali. Myslím, že v prvých dňoch človeku ešte veľmi nedochádza, čo ho vlastne presne čaká a aké to bude.

Myslím, že najhoršie pre mňa bol tretí a štvrtý týždeň tu. Už som bola zabehnutá do dennej rutiny s deťmi a rodinou, ale ešte stále som tu nemala úplne kamarátov alebo iných ľudí, s ktorými by som mohla tráviť čas okrem rodiny. Zároveň v tom čase mali narodeniny traja moji veľmi blízki kamaráti doma, takže ma to trochu nútilo premýšľať o domove a o ľuďoch, ktorých som dočasne opustila.
Postupne som si ale našla kamarátov aj tu a už sa cítim opäť skvele.

Čo Vás v americkej kultúre alebo bežnom živote najviac prekvapilo alebo šokovalo?

Myslím, že vyložene šok alebo veľké prekvapenie som tu nezažila. Mnohé veci človek pozná z internetu alebo z počutia. Čo bolo však milým zistením, je fakt, že naozaj väčšina ľudí je tu veľmi milá, usmievavá a kde kto si s vami pokojne začne rozprávať. To sa mi v ČR len tak nestávalo.

Chcem sa tiež stať AU Pair

Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň? Aké povinnosti máte v rodine?

Pracujem od pondelka do piatku, víkendy mám v podstate voľné. Starám sa o dve deti (3 a 5 rokov). Začínam ráno pred ôsmou hodinou, kedy pripravím obedy do škôlky, pomôžem deťom vyčistiť zuby, obliecť sa a všeobecne pripraviť do škôlky. Každé dieťa chodí do inej škôlky, ja väčšinou vezmem mladšieho. Späť som po deviatej hodine.

Upratujem po raňajkách, upracem detskú izbu, usteliem a prípadne upracem ďalšie rozhádzané hračky po obývačke či po dome. Asi dvakrát týždenne periem detské prádlo a raz týždenne prezliekam detské postele. Dopoldne mám voľno. Buď idem do fitka, behať, alebo si robím iné svoje veci, úlohy do školy, volám domov a podobne.
O pol jednej vyzdvihujem opäť mladšie dieťa zo škôlky, doma si dáme desiatu a uložíme ho k poobednému spánku. O pol tretej vstáva a buď ideme do škôlky pre druhé dieťa, alebo čakáme doma a zatiaľ si hráme a čítame.
Keď je doma už aj naše staršie dieťa, hráme sa všetci spoločne. Najradšej s nimi trávim čas vonku. Veľmi radi navštevujú miestnu knižnicu a ihrisko. Raz týždenne majú poobede gymnastiku, tak ich odveziem a čakám na nich.

Okolo pol šiestej sa vraciame domov na večeru. Väčšinou si ešte stihneme hrať doma, kým idú okolo siedmej hodiny kúpať. Tým končí môj pracovný deň.

„Občas je to náročné, ale určite to stojí za to. Túto skúsenosť a zážitky ti nič nenahradí.“

Ako ste zvládla komunikáciu s deťmi a budovanie vzťahu s nimi? Boli nejaké výzvy?

Zo začiatku som sa bála. Som druhou Au Pair v tejto rodine a predchádzajúca mi povedala, že deti sú pomerne hanblivé a môže trvať dlho, než sa mi otvoria a budú so mnou lepšie komunikovať.

K môjmu prekvapeniu to zabralo sotva pol dňa, než na mňa deti stále kričali mojím menom, chceli mi všetko ukazovať a musela som si s nimi hrať len ja. Možno mi pomohlo, že som prišla v piatok popoludní, takže sme mali dva a pol dňa v pokoji na zoznámenie bez školy a ostatných povinností.

Ako sa líši štýl výchovy detí v USA od toho, na čo ste bola zvyknutá v Česku?

Jedným slovom… zásadne. Som zastánkyňou rešpektujúcej výchovy, myslím si, že väčšinou nemá zmysel kričať na deti a dávať „príkazy“ a podobne. Ale myslím, že v Amerike nadobúda rešpektujúca výchova úplne inú podobu. Tu nie je rozdiel medzi dieťaťom a dospelým a všetko sa točí iba okolo detí.

Myslím, že dieťa, hoci má právo na všetky svoje emócie a názory, by stále malo byť dieťaťom a malo by vedieť, že rodič / starý rodič / opatrovateľka alebo v podstate akýkoľvek dospelý je autoritou a oni k nemu musia mať určitý rešpekt. Je to vec, na ktorej sa tu snažím trochu pracovať. Hovorila som o tom aj s hostiteľskými rodičmi a povedali mi, že by radi boli prísnejší, ale nevedia, ako to urobiť, pretože deti sú ich všetko.

Chcem viac informácií

Ako trávite svoj voľný čas?

Väčšinou aktívne. Rada chodím do posilňovne, začala som tu dokonca behať. S kamarátkami chodíme na prechádzky alebo na túry. Občas ideme len tak na kávu alebo preskúmať okolie. Nie som tu zatiaľ tak dlho, aby som toho stihla veľa, ale dúfam, že budem aj veľa cestovať, viac než len po okolitých mestách a prírode. Tiež rada pečiem a varím, zatiaľ sa ešte stále zoznamujem s niektorými rozdielmi medzi americkými a českými potravinami či možnosťami.

Mali ste príležitosť precestovať nejaké miesta v USA? Ktoré Vás najviac oslovilo?

Zatiaľ som bola len v NYC, keďže bývam ani nie hodinu cesty odtiaľto. Čoskoro ma čaká výlet do Colorada do Rocky Mountains a na Thanksgiving sa chystáme k jednej časti rodiny do Ohia. Potom sa uvidí. S kamarátkou by sme rady išli do Chicaga, ale asi až v novom roku.

Stala sa Vám nejaká vtipná situácia kvôli kultúrnym rozdielom alebo nedorozumeniu?

Myslím, že nie. Veľa sa bavíme o tom, čo je bežné pre mňa a aké sú rozdiely s bežným životom tu.
Dnes ráno som si však k raňajkám pripravovala klasické české tenké palacinky a môj hostiteľský otec mi povedal: „Tak toto je najviac európska vec, ktorú si tu kedy urobila.“ Tak ma to trochu rozosmialo.

Čo by ste poradili niekomu, kto premýšľa o tom, že by sa stal Au Pair v USA?

Choď do toho. Je to len jeden rok života, utečie to ani nevieš ako. Mám pocit, že som práve pristála, ale už sme tu takmer dva mesiace. Doma nič nestratíš.