Au Pair USA – Kentucky
Ospravedlňujem sa, že som sa dlho neozvala, ale čakala som, kým budem mať viac zážitkov.
Veľmi rada Vám zodpoviem všetky otázky.
1. Ako vyzeral Váš prvý deň/týždeň v USA? Spomeniete si na prvé dojmy a pocity?
Môj prvý týždeň bol veľmi chaotický. Presťahovala som sa k ľuďom, ktorých som vlastne nepoznala a videla som ich len párkrát cez telefón. Bolo to veľmi zvláštne a všetkého bolo strašne veľa. Zapamätať si celý kompletný režim – od toho, kedy, kde a o koľkej vyzdvihnúť ktoré dieťa, až po to, ako sa zapína práčka. Odporúčam si všetko zapisovať a fotiť! Ja som si raz veci zapísala a odfotila a hneď som si všetko zapamätala. Pamätám si svoj prvý deň, akoby to bolo včera – moje pocity boli také, že o týždeň asi pôjdem domov, ale chce to čas! Postupne som si na všetko zvykla a teraz ide všetko ako po masle, až tak, že som sa rozhodla predĺžiť si pobyt o ďalších 12 mesiacov u tej istej hostiteľskej rodiny.
2. Našli ste si už nejaké kamarátky alebo kamarátov? Akých národností sú ostatné Au Pair vo Vašom okolí?
Pre mňa osobne nikdy nebol problém nájsť si kamarátov, ale tu som prvýkrát pocítila, aké je to nemať ich okolo seba dlhší čas. Chodila som na všetky cluster meetingy a snažila som sa komunikovať, ale nikdy som necítila, že by z druhej strany bol záujem sa so mnou skamarátiť. Po dvoch mesiacoch som sa konečne spriatelila s dievčaťom z Nového Zélandu, ale po troch týždňoch išla do rematchu a až do konca apríla som bola vlastne sama. Potom prišlo dievča z Francúzska a ja som ju kontaktovala, či by nechcela ísť na baseballový zápas, a od tej doby sme kamarátky. Neustále sem prichádzajú nové dievčatá, a tým pádom je viac možností na zoznámenie. Teraz mám kamarátku z Francúzska, Poľska, Nemecka, Mexika a dokonca aj z Olomouca.
Konkrétne tu v Cincinnati je najviac dievčat z Južnej Ameriky a je pomerne ťažké sa s nimi spriateliť – majú malé skupinky, hovoria len po španielsky a väčšinou nemajú záujem komunikovať s niekým iným.
3. Čo je podľa Vás dôležité prebrať s hostiteľskou rodinou ešte pred príchodom do USA? Na čo by ste odporučili sa rodiny pýtať počas hovoru s nimi?
Najdôležitejšie je pýtať sa na deti! Hostiteľská rodina musí vidieť, že máte záujem o deti, nie o to, aký je nočný život v danom meste. Určite by som prvé dva videohovory zamerala hlavne na otázky o deťoch a postupne v ďalších hovoroch by som sa už pýtala napríklad na aktivity, ktoré sa dajú robiť v danej lokalite. Je dôležité prebrať s rodičmi, ako sa správať k deťom v situáciách, keď neposlúchajú, a akým spôsobom deti vychovávajú.
4. A čo Vy a americká kuchyňa? Našli ste si tam nejaké nové obľúbené jedlo? Zmenili sa prípadne nejak Vaše stravovacie návyky, alebo ani nie?
Čo si budeme hovoriť, je to úplne iné a zo začiatku som bola dosť v šoku. Moja hostiteľská rodina miluje pálivé jedlá a ja som na ne vôbec nebola zvyknutá, takže ma veľa jedál veľmi pálilo, ale teraz som si už celkom zvykla. Každopádne porcie jedla v USA sú obrovské a väčšinou sa to nedá celé zjesť, takže aspoň máte obed na ďalší deň. Sladké jedlá sú tu extrémne sladké, až ma z toho často bolí hlava. Je tu veľmi jednoduché pribrať, pretože všetko je nové a všetko chcete ochutnať, takže pravidelný pohyb je veľmi dôležitý. Čo sa týka pitia, veľmi sa mi páči, že voda je v reštauráciách zadarmo!
5. Čo Vás v americkej kultúre alebo bežnom živote najviac prekvapilo alebo šokovalo?
Na USA sa mi veľmi páči, že ľudia sú tu nesmierne milí. Vždy pozdravia, opýtajú sa, ako sa máte, nikto sa nemračí. Ďalšia vec, ktorú mám na Amerike rada, je to, že všetci sú hrdí na to, že sú Američania. Všade visí americká vlajka. Hymnu spievajú zakaždým, keď majú príležitosť.
6. Aká bola Vaša najzábavnejšia chvíľa s deťmi?
Deti, o ktoré sa starám, sú úplne skvelé a vtipné. Mám pocit, že nebol deň, kedy by som sa nezasmiala. Najviac ma baví, keď chlapec (10 rokov), o ktorého sa starám, vymýšľa vlastné hry, ktoré môžeme všetci hrať, alebo výhovorky, prečo nerobiť domáce úlohy 😊. Najradšej mám však chvíle, keď ako celá rodina hráme spoločenské hry.
Asi najviac som sa zasmiala, keď mala moja dievčina (7 rokov) vystúpenie v škole. Všetky deti spievali a ona jediná kričala texty, akoby ju na nože brali. Celá moja hostiteľská rodina, vrátane mňa, sme plakali od smiechu.
7. Spoznali ste vďaka rodine nejaké nové americké zvyky, o ktorých ste predtým nevedeli? Ak áno, aké?
Veľmi sa mi páčil Halloween! Bola som s deťmi koledovať a bolo mi trochu ľúto, že niečo také nemáme aj na Slovensku. Na Vianoce majú zvyk, ktorý sa volá Elf on the Shelf, dnes sa už občas objavuje aj u nás. Páčilo sa mi, že deti každé ráno hľadajú elfov a potom sa smejú tomu, čo „vyviedli“.
Keď bolo Deň vďakyvzdania, bolo krásne, že každý, kto prišiel, niečo priniesol a celá rodina aj priatelia boli spolu. Najviac sa mi páčilo, keď sme si navzájom hovorili, za čo sme vďační.
8. Ako sa zmenila Vaša angličtina počas pobytu? V čom vidíte najväčší posun?
Ja osobne som s angličtinou problém nemala. Vedela som po anglicky veľmi dobre už pred odletom. Aj tak som však občas mala problém, hlavne so slangom a odbornejšími výrazmi. Naučila som sa veľa nových slovíčok a cítim, že som v angličtine ešte lepšia. Každý si tu angličtinu zlepší! Mám kamarátky, ktoré predtým angličtinu vôbec nemali dobrú, ale už po mesiaci bolo vidieť veľké rozdiely.
9. Stala sa Vám nejaká vtipná situácia kvôli kultúrnym rozdielom alebo nedorozumeniu?
Najstarší chlapec (15 rokov) má jaštericu a moja hostiteľská mama ma poslala kúpiť „crickets“. Bola som na 100 % presvedčená, že ide o krikety – podstielku, ako to u nás doma voláme. Tak som išla do zverimexu a pánovi som povedala, že potrebujem jedno balenie. On sa na mňa pozeral, akoby som spadla z višne, a povedal mi, že to predávajú len po 12 kusov. Ja som sa s ním hádala, že mi stačí len jedno, a on mi stále tvrdil, že mi to nemôže predať. Tak som mu povedala, nech mi teda dá tých 12 balení, ale že to chcem najprv vidieť. Išli sme teda k oddeleniu s hmyzom :)). No a „crickets“ sú vlastne nejaký druh hmyzu pre tú jaštericu. Tak som kúpila chrobáky a išla domov. Keď som to rozprávala hostiteľskej rodine, skoro plakali od smiechu!
10. Čo by ste poradili niekomu, kto rozmýšľa nad tým, že by sa stal Au Pair v USA?
Ak máš tú možnosť a aspoň rok času, tak do toho choď! Neskutočne ťa to posunie a nebudeš to ľutovať. Zlepšíš si angličtinu, spoznáš kamarátov z celého sveta, uvidíš miesta, o ktorých sa ti ani nesnívalo. Pravdepodobne si vytvoríš skvelý vzťah s hostiteľskou rodinou a budeš mať v USA niekoho, koho môžeš kedykoľvek navštíviť. Hlavne získaš strašne veľa skúseností a zážitkov – a nebudem klamať, nie vždy je to len slniečkové, ale všetky tie zážitky a skúsenosti ti už nikto nikdy nevezme. Za mňa je to najlepšie rozhodnutie, aké som mohla urobiť.
