Massachusetts, USA, december 2013
Je mi veľmi ľúto, že píšem po takom dlhom čase, ale čas tu letí neuveriteľne rýchlo, viem, že to znie ako klišé, ale je to naozaj tak. Sú to už tri mesiace, čo som tu, a vôbec mi to tak nepríde. Je to úplne úžasné! Moja rodina a miesto boli asi to najlepšie, čo som si mohla vybrať! Moja hostiteľská rodina sa ku mne snaží správať ako k členovi rodiny a ja sa tak naozaj cítim. Sú neuveriteľne ústretoví a nápomocní. Všade ma berú so sebou, a to doslova. Trávime spolu víkendy, zažil som úplne úžasné vďakyvzdania, narodeninové oslavy a obyčajné rodinné večery pri sledovaní amerického futbalu :D. Hoci mám 4 deti, sú úplne v pohode, dve sú staršie, takže samostatné, ja sa skôr starám o dvoch najmladších chlapcov, niekedy je to ťažké-ak nemajú svoj deň, ale našťastie nemám problém, že by ma neposlúchali. Bývam sama v penzióne,ktorý je hneď oproti domu mojich hosťujúcich rodičov, takže mám svoje vlastné tiché miesto, kde sa môžem schovať, keď mám toho na starosti príliš veľa:-).
Vo februári idem s rodinou na dovolenku na Bahamy (dostala som to od nich ako vianočný darček), takže sa už neviem dočkať:).
Zatiaľ sa naozaj nemôžem na nič sťažovať. Žijem si tu svoj americký sen:-).
Myslím si, že je to skúsenosť na nezaplatenie, je tu toľko rozdielov a toľko vecí, vďaka ktorým sa naučíte byť samostatní a určite vás to posunie ďalej. Chcela by som ti veľmi poďakovať za tvoju ochotu a sprostredkovanie!
Prajem vám príjemné chvíle!
S úctou, Vera 🙂
