Jarka, program COOL HOSPITALITY, jeseň 2016

Prečítajte si skúsenosti našej koordinátorky Jarky z Brna s programom COOL Hospitality

Moje skúsenosti s pobytom v zahraničí

Ahojte cestovatelia 🙂

V tomto článku by som sa s vami chcela podeliť o to, ako som sa dostala na svoj prvý dlhší pobyt v zahraničí a ako som celý pobyt skombinovala. Možno bude inšpiráciou pre tých z vás, ktorí o niečom podobnom uvažujú… alebo si len chcú prečítať 🙂

Ako to všetko začalo

Do zahraničia som sa rozhodla odísť po 11 rokoch v rovnakej práci, ktorá ma baví, ale chcelo to jednoducho na chvíľu zmenu. Veľkou výhodou bolo, že môj šéf súhlasil s polročným neplateným voľnom. To mi uľahčilo rozhodnutie – po návrate si nebudem musieť hľadať novú prácu 🙂

Moja predstava bola, že si vezmem 6 mesiacov voľna, z toho 3-4 mesiace budem pracovať v Anglicku a zvyšné 2 mesiace budem cestovať do Ázie za zarobené peniaze. Ideálny stav, po anglickom daždi sa pekne zohriať

Anglicko? Áno, ale čo tam budem robiť?

Keďže pracujem pre agentúru, ktorá prácu v zahraničí priamo sprostredkúva, voľba bola jasná – pobyt si zabezpečím sama 🙂 Konkrétne som si vybrala prácu v hoteli vo Veľkej Británii, pretože všetko je vopred dohodnuté, do Anglicka sú lacné lety a všetko sa dá vybaviť do týždňa. Ďalšou výhodou je, že hotely poskytujú ubytovanie a zvyčajne aj stravu v rozsahu 30-70 libier za týždeň a všetko vám strhnú z výplaty. Dostal som miesto v národnom parku Lake District, ktorý je asi 2 hodiny nad Manchestrom. Hotel bol na samote a za ubytovanie a plnú penziu som platil 35 libier týždenne, čo je asi 1 200 libier týždenne, takže super

Proces zriaďovania

Vyplnil som prihlášku, poslal ju partnerskej agentúre a 12. augusta som dostal e-mail, že budem mať pohovor s hotelom. Pozrel som si podrobnosti a bol som príjemne prekvapený, pretože hotel sa nachádzal v národnom parku pri jazere a bol obklopený horami. Milujem hory, takže som bola nadšená

Telefonický rozhovor s manažérom

Pohovor bol naplánovaný na piatok. S mojím vtedajším priateľom, s ktorým sme mali ísť, sme si pohovor nacvičili, aby sme potom neboli ticho ako ryby. V piatok okolo 17.00 sme nedočkavo sedeli pri telefóne, obaja sme boli nervózni, a tak som nadšene súhlasila s návrhom, že by sme si predtým mohli dať drink 🙂 Okolo 17:15 zazvonil telefón a volal manažér hotela, ktorý sa najprv rozprával s Honzom a potom so mnou. Nepadli žiadne otázky typu skúsenosti a podobne, ale Ivan (manažér) sa nás viac pýtal, ako dlho sme spolu, aké máme záujmy a keď som spomenul, že rád behám, nadšene odpovedal, že nás berie. (A potom, že musí byť dobrý životopis!) Pozícia mala byť všeobecná asistentka, takže mix čašníkov, upratovačiek a pomocníkov v bare, jednoducho čokoľvek, čo bolo potrebné. Dohodli sme sa, že ja odídem 4. septembra a Honza odíde 15. septembra do práce

Prípravy na cestu

Potom, samozrejme, prišlo veľké balenie, keďže som ešte nikde nebola tak dlho, nieto ešte v zahraničí. Nakúpila som biele košele, čierne sukne, adaptér do zásuvky, nový notebook a ďalšie drobnosti. Zaplatila som len za 20 kg batožiny, čo mi úplne stačilo, pretože v Anglicku je lacná (najmä športové vybavenie), takže sa nakupovalo a nakupovalo a 15 kg som musela vrátiť späť 🙂

Po zakúpení letenky som dostal presný itinerár, ako sa dostať do hotela

Odchod

Prišiel 4. september a kamarát ma odviezol na bratislavské letisko. Našťastie som nastúpila do správneho lietadla. Prvýkrát som letel sám, takže som sa trochu bál. Na letisku v Manchestri som sa zorientoval a zamieril som k vlaku. Určite odporúčam kúpiť si lístok vopred, pretože je ľahko o 80 % lacnejší. Použil som webovú stránku www.trainlines.co.uk. Ak sa rozhodnete vyzdvihnúť si lístok v automate na stanici, musíte mať pri sebe kreditnú kartu, ktorá bola použitá na rezerváciu, pretože pri vyzdvihnutí lístka ju musíte vložiť do automatu na identifikáciu. Asi po troch hodinách som konečne dorazil do Keswicku, kde som si vzal taxík do hotela. Taxikár sa ma hneď spýtal, odkiaľ som a čo tu plánujem robiť, takže som si hneď mal možnosť oprášiť angličtinu. Cesta z Keswicku bola nádherná, cesta viedla okolo jazera, samé hory, ovce… a ja 🙂

Pohľad z autobusu..

Po 15 minútach sme zastavili pred hotelom

Páni, a som tu..

Našťastie o mne na recepcii vedeli, takže som hneď dostala kľúč od izby, ktorá bola v domčeku pre zamestnancov hneď oproti hotelu. Príjemne ma prekvapil aj asistent manažéra Boris, ktorý bol Slovák = podpora v rodnom jazyku – super 🙂

Personálny dom Personálny dom z diaľky

Moja 1. izba, asi po týždni som ju vymenila za väčšiu

Tzv. zimná záhrada, ktorá bola súčasťou baru

Okolo 21:00 som dostal večeru v hoteli a Boris mi vysvetlil, kedy mám prísť na druhý deň, dal mi rozpis zmien a povedal mi také praktické veci. Do práce som mal nastúpiť na druhý deň ráno. Potom som sa so všetkými zoznámila v kuchyni, čo bolo dobré, aspoň som všetkých hneď videla 🙂

Môj prvý deň v práci

V môj prvý deň som mala pracovať na rannej zmene od 8:00 do 12:00 a potom na večernej zmene od 18:00 do 22:00. Ráno som prišla na raňajky a bolo mi povedané, že prvých 14 dní budem mať extra zmeny, že moja práca sa tak trochu nepočíta a vždy budem mať niekoho, kto ma bude učiť, čo bolo super, pretože som sa mohla všetko v pokoji naučiť. V prvý deň som pripravila kanvice na kávu a čaj, odniesla ich na stoly a potom som opäť pozbierala použitý riad. Nič príliš ťažké. Len to bolo pre mňa trochu stresujúce, keď prišlo naraz veľa ľudí a nakúpili si možno 10 objednávok. Musíte si zachovať chladnú hlavu a vždy sa pozrieť len na prvé 3 lístky, aby objednávky vyzerali opticky menej 🙂 Raňajky boli do 10:00, keď hostia odchádzali, mali sme 15 minútovú prestávku na raňajky, všetci z rannej zmeny sedeli pri stole, rozprávali sa atď. Prvýkrát som ochutnala typické anglické raňajky – fuj! Po raňajkách sa v reštaurácii pripravovali stoly na večeru a robili sa nejaké veci v kuchyni a o 12:00 skončila ranná zmena

reštaurácia bola pripravená

Okolo 12:00 sme sa mohli naobedovať a ja som mal voľno až do 18:00. Trochu ma boleli nohy, predsa len som bol zvyknutý sedieť celý deň v kancelárii

Na večernú zmenu ma pridelili k Hannah, Rakúšanke. Večere boli päťchodové, takže sme vybrané chody priniesli na stoly a potom sme ich zbierali. Keďže bolo asi 80 hostí, krát 5 chodov, bol to dosť veľký zhon. Pre mňa bol najväčší problém dať na stôl príbory podľa objednávky, keďže boli samozrejme špeciálne pre predjedlá, stredný chod, steak, sladkosti, ryby atď, takže som bol zo začiatku veľmi zmätený. Našťastie hostia boli väčšinou starší a milí, takže sa skôr dobre bavili, kým som sa trápila s príbormi, než aby boli nervózni, že mi to chvíľu trvá. Pripadalo mi vtipné servírovať hlavný chod, ktorý sa podával z veľkého strieborného vozíka, pod ktorým horel plameň

Kuchár v bielej čiapke krájal pečienku a ja som musela každému hosťovi osobitne servírovať kliešťami prílohu – napr. zemiak, brokolicu, hrášok s otázkou, ďalší sireček, pani zemiakovú atď, často brokolica alebo hrášok skončili v kolenách sirečka alebo pani 😀 Na izbu som sa dostala po 22. hodine, úplne zničená, lebo človek sa nemôže zastaviť ani na minútu, škoda, že som nemala vo vrecku krokomer

Môj druhý (krízový) pracovný deň

Na druhý deň som si opäť urobila raňajky a pre zmenu som si opekala a priniesla hrianky. Večera bola rovnaká ako včera, ale povedal som si, že by som to mohol skúsiť sám. Asi po 20 minútach som sa oddelil od Hany a išiel som sám. ALE reštaurácia bola plná, všade bol zhon, všetci pobehovali, ja som spanikárila a tak trochu som začala plakať v kuchyni. Boris si ma vzal bokom, upokojil ma a povedal mi, aby som nebola blbá a zatiaľ s niekým chodila, tak som sa upokojila, upravila si mejkap a bolo to fajn

Môj tretí deň a konečne voľný

Ďalší deň bola streda a to bol môj voľný deň, a keďže ho malo aj ďalších 5 ľudí, Boris mi povedal, že idú do Keswicku na biliard. Nadšene som súhlasila. Nakoniec nás bolo asi 7 vrátane manažéra hotela. Najskôr sme si išli posedieť do krčmy, potom hrať biliard a neskoro popoludní padol návrh, aby sme išli hrať golf. Nikdy predtým som golf nehral, ale čo už, aspoň sa niečo naučím. Po golfe sme sa vrátili do krčmy, potom sme všetci dostali pizzu so sebou a išli sme ju zjesť do Ivanovho (manažéra) bytu. Zábava bola skvelá, takže si myslím, že to bolo lepšie ako v Brne

Majster golfu 🙂

Príroda a jazero v okolí

Trénujem na novú pozíciu v bare

Takto prebiehali asi prvé 2 týždne, keď som sa do všetkého dostával. Myslím, že po týždni som bol schopný normálne pracovať sám. Od 3. týždňa som začala pomáhať v bare, roznášať nápoje a jedlo na stôl a večer som pracovala ako hosteska, ktorá odvádzala hostí z baru do reštaurácie. Bolo to lepšie ako v reštaurácii, človek sa mohol s hosťami rozprávať a angličtina sa rýchlejšie zlepšovala

A vtedy som už bola v plnom prúde 🙂

Nič nie je dokonalé

Niekedy v mojom 3. týždni sa z nemocenskej vrátil vedúci reštaurácie Cath. ktorý má asi 60 rokov a v hoteli pracuje už 39 rokov. Aj s Ivanom si z nás nováčikov stále robili srandu, že počkajte na Cath, ona vás uvedie do poriadku. Myslela som si, že to zvládnem, lebo som bola zvyknutá na skvelý kolektív a šéfa z Česka. Asi som mala v živote šťastie, ale nikdy som v práci nestretla nikoho, kto by mi nevyhovoval, takže som sa vždy tešila do práce. Prišiel pondelok, prišla som do kuchyne a stretla som Cath. Prvých pár dní bola v pohode, ale po niekoľkých dňoch ukázala svoju pravú tvár. Stále sa do všetkých navážala, do všetkých rýpala a pomaly si diktovala, kedy sa má ísť na záchod. Cítila som sa s ňou ako na základnej škole. Spočiatku som to brala s nadhľadom a v duchu som si myslela svoje, ale keď si na vás niekto niečo nájde dvadsaťkrát denne, stačí to na narušenie vašej pohody. Honzovi sa tento typ práce nepáčil, takže asi po 1,5 mesiaci odišiel a ja som zostala sama. Bohužiaľ, Cath mala často svoje nálady, takže asi po dvoch týždňoch mi praskli nervy a rozmýšľala som, či to potrebujem. Mala som našetrené nejaké peniaze a mala som sa kam vrátiť, na druhej strane som si myslela, že sem idem kvôli skúsenostiam, angličtine a zarobeniu nejakých peňazí, a predsa som to nemienila vzdať po 1,5 mesiaci. Zaťala som zuby, myslela som pozitívne,a povedala som si, že je to len na 3 mesiace a potom budem cestovať a oddychovať

Môj voľný čas

Čo sa týka voľného času, veľmi to záviselo od toho, aké som mala zmeny. Ako som už písala, niektoré zmeny boli raňajky a večera, niekedy od 15:00 do 22:00, niekedy od 8:00 do 12:00 a potom od 14:00 do 22:00. Prišiel som začiatkom septembra a musím povedať, že hotel bol až do 1. novembra stále plný, takže v septembri a októbri som pracoval 45 – 50 hodín týždenne. Tým, že som mal viac ako 25 rokov, mal som tú vyššiu hodinovú sadzbu 7,20 libry za hodinu, takže som sa motivoval tým, že som si zapisoval, koľko som každý deň zarobil. Veď 220 Sk na hodinu je skvelá suma 🙂 Takže späť k voľnému času, niekedy som išiel poobede von, pretože sme mali hory hneď za hotelom, niekedy som išiel do Keswicku, ktorý bol vzdialený asi 15 minút autobusom. Ako zamestnanci sme mohli využívať bezplatné lodičky do Keswicku. Mohli sme tiež bezplatne využívať kúpele v hoteli, ktoré boli vzdialené asi 10 minút chôdze. V kúpeľoch bola posilňovňa, sauna a bazén. Takže som si chodil často zacvičiť. Párkrát som sa tiež vybrala do okolia Lake District, aby som videla napríklad more, na exkurziu do pivovaru atď

Na výlet k moru do prístavu Whitehaven

Hrebeň, ktorý sa nachádzal len kúsok od hotela

V septembri bolo ešte azúrové a 30 stupňov. Kto hovorí, že v Anglicku stále prší …., ten tu ešte nebol 🙂

Dámska jazda v Tapas bare Na Halloween sa konala súťaž o najkrajšiu tekvicu. Ja som sa síce neumiestnila, ale snažila som sa 🙂

Koľko si môžete zarobiť

Anglicko je skvelé na zarábanie peňazí. Ako som písala, mala som šťastie, že som bola v kategórii nad 25 rokov, čo je najvyššia možná sadzba. Navyše som platil len 35 libier týždenne za ubytovanie a plnú penziu, čo bola bomba, to je nejakých 1100Kč

Čo sa týka daní, tak zo sumy nad 155 GBP týždenne platíš 12% na sociálne a zdravotné poistenie. Takže ak by som mal povedzme 40 hodín, je to 40 x 7,20 = 288 GBP za týždeň, mínus 155 GBP = 133 GBP a 12 % z toho je necelých 16 GBP. Mínus 35 GBP za stravu a ubytovanie a ste na čistom zisku 237 GBP, teda 7300 GBP

Ak by som pracoval 50 hodín týždenne, čistý zisk je 300 GBP/týždeň, čo je približne 9300Kč/týždeň

Daň z príjmu je 20 % z hrubej mzdy, ale ak zarobíte menej ako 10 700 GBP/rok za rok alebo za zdaňovacie obdobie od 1. apríla do 31. marca , daň neplatíte alebo vám ju vrátia. Vedel som, že budem v Anglicku len 4 mesiace, takže určite nebudem zarábať viac, preto som čakal na 1. výplatnú pásku a bol tam iný DAŇOVÝ KÓD ako 1100L, zavolal som na daňový úrad, povedal som im, že som dostal výplatnú pásku, kde mi odpočítali vysoké dane (konkrétne nejakých 220 GBP/mesiac) a že by som chcel zmeniť daňový kód. Oni si to poznačili a na ďalšej výplatnej páske mi daň vrátili a z ďalšej výplatnej pásky mi už žiadnu daň nestrhli

Za 11 týždňov, ktoré som tu strávil, som zarobil približne 100 000 GBP. Ale je pravda, že som tu utratil veľa peňazí. Som typ človeka, ktorý má rád outdoorové vychytávky, a Anglicko je na to raj. Keswick bol plný obchodov ako Mountain Warehouse, Field & Treck a cely boli o 50 % nižšie ako tu, odchádzal som s novým (a plným) kroskom a vecami ako nepremokavé pomôcky (ktoré sa mimochodom dajú použiť aj v Anglicku), hojdacia sieť, vodný filter atď. Popri tom som veľa chodil na túry alebo nakupoval potraviny. Ale hotel bol plný ľudí, ktorí sa chystali do Anglicka možno na 2 roky a ktorí sedeli doma na izbe alebo len chodili von a snažili sa za ten čas, čo tam boli, čo najviac ušetriť. Po roku môžete mať základ na hypotéku alebo slušnú sumu peňazí na dlhodobé cestovanie

V polovici novembra už bol na hrebeňoch sneh

V pondelok som skončil v hoteli a z Manchestru som mal letieť až vo štvrtok ráno, tak som išiel na dva dni do Liverpoolu s ďalším dievčaťom z Fínska

Čínske mesto v Liverpoole. A čínske jedlo, konečne zmena po britskej strave

Nemôžem opustiť Anglicko bez toho, aby som si nedala sticky toffee puding! Keď budete v Anglicku, určite si ho dajte, je to veľmi sladký dezert, ale je to povinnosť 🙂

Ak by som mala zhrnúť svoj pobyt, môžem povedať, že to bol zážitok. Zaujímavý zážitok. Aj keď boli dni, keď som bola naštvaná a nebavilo ma to, oveľa viac bolo dní, keď som sa tešila do práce a pobyt som si užívala. Hlavne som sa zdokonalil v angličtine, zarobil som si peniaze, spoznal som veľa ľudí z rôznych krajín, keď budem chcieť, mám možnosť navštíviť Rumunsko, Fínsko, Nový Zéland… To v Česku nikdy nezažijete. Pobyt v zahraničí by som dal ako povinnosť každému. Ak je to len na leto, tak možno na dva mesiace, ale skúste to. Cestovanie je nákazlivé a keď ho raz ochutnáte, nebudete chcieť prestať. Ale nikdy nie je neskoro začať, tak sa do toho pustite 🙂

Ak máš záujem o prácu v Anglicku, neváhaj a napíš mi na jarka@coolagent.cz🙂

P.S. Koncom novembra som skončila v Anglicku a december a január som strávila v slnečnej Ázii, cestovaním po Thajsku, Vietname a Barme, takže to určite stálo za to! Takže ak sa aj ty rozhodneš vycestovať do Anglicka, rada ti pomôžem s vybavovaním, od marca som späť v kancelárii COOLAGENT Brno. Dovidenia!

P.S.2. Ešte jedna motivačná ochutnávka z Ázie (v poradí Thajsko, Vietnam, Barma